Najdřív mlýny, potom továrny a dnes kanceláře. Brno sa mení neustále

#komunita #spielberk #ponavka #vlnena #brno #ctp

Možná jste si toho třeba na starých fotografiách. V miestach, kde sú dnes chodníky a námestie, v minulosti tekla voda. Tam, kde stával dom, bola neskôr proluka a dnes sa tyčí úplne jiná stavba. Platí to i pro Brno. V miestach, kde dnes stojí kancelárske parky Spielberk, Ponávka a Vlněna, to bylo stejné. Nejprve mlýny, později průmyslové areály a dnes kancelárske parky. Poďte sa spolu s odborníkom na brněnskú architektúru Martinem Koplíkom pozrieť do ich histórie.

Tři kancelárske areály, ktoré vybudovala a vlastná spoločnosť CTP, majú každý úplne iný vývoj súvisiaci s úplne iným odvetvím. Spielberk začal rásť ako prvý už v roku 2010. Stal sa z neho prvý priestor v Brne, kam sa mohli dostať vo veľkej medzinárodnej firme, ktorá do tej doby v meste nenachádzala vhodné priestory. Postaviť Spielberk bolo najjednoduchšie. Na jeho mieste sa totiž rozprostírala len nevyužívaná louka.

 

Spielberk? Louka za vesnicí

 

„Z dnešného pohľadu je to trochu zvláštne, o pozemky blízko centra mesta je veľký boj. Pri pohľade do minulosti to ale dáva zmysel. Konkrétne tento priestor totiž od centra Brna oddeľovala poľnohospodárska vesnice jménem Nové Sady, po ktorej sa dnes jmenuje ulice. Pre průmyslníky nebolo toto miesto atraktívne preto, že blízka rieka nebola dosť silná na pohon výroby, ale naopak bola dosť silná na to, aby hrozila záplavami,“ vyjmenovává Koplík rôzne negatíva, kvôli ktorému sa sem podnikatelia spjatí s brněnskou průmyslovou revolúciou nehrnuli. Ako miesto sa pozemky okolo dnešnej Heršpické ulice ukázaliy až v novodobej histórii, keď už má rieka úplne iné a hlbšie koryto a mesto sa rozrástlo. Spolu s tým prišli do mesta vo veľkom i zahraničnej firmy, ktoré práve tu našly svoje miesto. Je to prípad nemeckej Lufthansy alebo spoločností Miele a SAP.

 
Znalec brněnské historie vysvetľuje:

“Pre průmyslníky nebola poloha dnešného Spielberku atraktívny. Blízka rieka nebola dosť silná na pohon výroby, ale naopak bola silná dosť na to, aby hrozila záplavami.“

 

Kam naopak průmyslníci směřovali ve velkém, to jsou místa, kde dnes stojí Ponávka a Vlněna. Kedysi tudy tekla říčka Ponávka a mlýny, které byly opravdu poháněné vodními náhony, tedy uměle vytvořené vodními toky. Mlýny časom ustúpili modernejším továrnám, ale náhony zostali, pretože sa hodily i nástupcom. V prípade Ponávky využívala jeden z nich jatka, ktorá dodnes pripomína Masnú ulicu, ale i škrobárny, ktoré stáli proti ulici. Práve na jejich místě se dnes Ponávka rozkládá.

Průmyslová činnost v areálu dnešní Ponávky začala v roce 1844 založením prvních chemických továren na území habsburské monarchie Rakúska-Uherska. Neskôr se tu rozvinuly škrobárny, které byly v roce 1922 nejlépe zařízenou továrnou svého druhu v tehdejším Československu. „Dováželi sem brambory z Vysočiny a vyráběli se z nich škrob, který se dál zpracovával. Tato výroba tam přetrvala přes celý socialismus až do začiatku 90. let,“ líčí Koplík.

V porevolučnom Česku už bola ale táto výroba neefektívna, ukázalo sa, že v mnohých pohľadoch je zastaralá, a tak si areál rozdelilo niekoľko nájomcov a postupne sa schádzalo. Zchátrala třeba i výrobna konzerva, která začala fungovat až v 80. letech, ale v dalších dekádách už nenašla využití. Společnost CTP pozemky odkúpila ako celok a postavila nové budovy alebo zachovala časť tých pôvodných, na ktorých je ich história dodnes patrná. Pri prechode medzi budovami vyčítate z mnohých detailov. Možno sem ale pôjdete do kancelárie alebo na návštevu. V areálu sídlí třeba ABB, Czechitas nebo herní studio Madfinger Games, jsou tu skladové prostory řady firem a stojí tu i rezidenční projekt Domeq, kde býva hlavne zahraniční pracovníci brněnských mezinárodních firem.

 

Zámeček ako centrum textilné továrne

 

O co slavnější historii měla vedlejší Vlněna, o to viac jej areál neskôr zchátral. Už v 18. storočí tu vznikla textilná manufaktura Josefa Biegmanna. V prvej polovici 19. storočia prevzala a prevádzkovala rodina Bochnerů areálu, ktorého meno je niekdejšie srdce, Bochnerův palác. Mimochodom pôvodne išlo o rodinné sídlo majiteľov, nie o administratívnu budovu, ako sa využívala neskôr.

 

“Bochnerův palác, ktorý neskôr slúžil ako administratívne centrum Vlněny, bol pôvodne sídlom majiteľov, novodobým zámečkom” líči Koplík.

 

„Po smrti otca Johanna prevzali továrnu jeho synové Theodor a Edmund. Tvorili druhú generáciu brněnských továrníků, ktorí v rámci svojich závodov začali stavať vo viacerých prípadoch obytné paláce. Bylo to jednak proto, aby byla výroba nablízku, ale zároveň šlo o statusovú záležitosť, niečo ako zámeček,“ popisuje Koplík.

Slovo zámeček používa zámerne. Císař totiž Bochnery za jejich hospodářské výsledky a příspěvek mocnářské ekonomice povýšil do šlechtického stavu. Ďalšia generácia podnikateľov už sa ale také bývanie znelíbilo, ta si pre zmenu postavila honosné vily v dnešných Pisárkách alebo Černých Polích. To bol tiež dôvod, prečo sa neskôr z Bochnerova paláca stala administratívna budova.

Jak vypadal areál uvnitř a co se v něm dělo? Za mnoho desiatok rokov výroby sa budovy zmenili. Ty prvé, tehlové s drevenými stropmi a nosnými stĺpmi, neskôr nahradily drevené stavby z železobetonu a stĺpy z litiny. Čo sa naopak podľa Koplíka príliš nemenilo, to byla logika výroby. Vlna se tu zpracovávala od začiatku do konca, od materiálu čerstvého ostříhaného z ovcí až po konečné látky. Což byl jeden z důvodů, proč po revoluci nemohla vyrábět dál.

 
Prečo výroba neprežila nástup kapitalizmu? Dôvodov je mnoho, ale jeden čný:

“I v 90. letech se tady pracovalo na strojích, které kupovali ještě židovští majitelé. Do modernizácie se léta neinvestovalo.”

 

„Ve zdejších textilkách se iv 90. letech pracovalo na strojích, které kupovali ještě židovští majitelé. Do modernizácie výroby sa tu léta neinvestovalo, zastarala, takže keď prišla po revolúcii levná konkurencia z východu, nemala ich výrobky šancu,“ vysvetľuje Koplík, čo predchádzalo nasmerovanie firiem do konkurzu a vyprázdnenia areálu.

Od roku 1997 v nich nikto oficiálne nebydlel ani neprovozoval žiadnu činnosť, takže jednotlivé stavby začali pustnúť, až kým nebol vypísaný demoličný výmer. V takom stave je spoločnosť CTP, ktorej architekti riešili, ktoré z budov by ešte bolo možné zachrániť. Veľa sa hovorilo o rohové stavbe vedľa Bochnerova paláca, u ktorého ale nakoniec jej stav nedovolil. Povedlo sa to práve ale u bývalého paláca, a to za desať miliónov investícií i toho, že niektoré časti budovy museli postaviť cenu. Vidieť je to napríklad v podkroví. Jak do budovy léta teklo poškozenou střechou, niektoré trámy to nevydržali a dnes je na nich patrné, že časť je zmenená. Ostatné budovy sú úplne nové a vybavené najnovšími kancelárskymi technológiami. V prípade Vlneny to pritiahlo hlavne technologické firmy – sídli tu napríklad bezpečnostný gigant Avast nebo Infosys a ďalšie by mali prísť do zdieľaných kancelárií Clubco. Kromě toho se při stavbě areálu myslelo i na služby, kaviareň a reštaurácia a tiež na to, aby tu človek netrávil len pracovný čas. Roste tu vonkajšie ihrisko, stezka pre cyklistov alebo bruslare av lete premieta letné kino.

 

Galéria

Prihláste sa na odber nášho newslettera

Prihlásením sa na odber nášho newslettera získate aktuálne informácie o najnovšom vývoji spoločnosti CTP, poznatkoch z odvetvia a exkluzívnych ponukách. Pripojte sa k našej komunite a staňte sa súčasťou budúcnosti priemyselných nehnuteľností.

Vyhľadávač nehnuteľností

Odporúčané vlastnosti Zobraziť všetky nehnuteľnosti

Šípky CTP NV €16.6 Ikona CTP NÁJSŤ NEHNUTEĽNOSŤKruhová šípka CTP AR je vonku

Obchodný kontakt

Ivan Pastier

Adresa parku

Bratislava

Opletalova 87, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves Slovensko

Získajte ponuku

    Požiadavky