Napriek tomu, že mnohé z týchto miest zaznamenali pokles, nezmizli do tmy. Od začiatku 21. storočia sa mnohé regionálne európske mestá znovuobjavujú a revitalizujú svoje ekonomiky pomocou vlastnej strategickej vízie, technicky kvalifikovaných pracovných síl a vládnej podpory. Zatiaľ čo hlavné mestá budú vždy dôležitým vstupným bodom a centrom pre zahraničné investície, stredoškolské a terciárne mestá naďalej získavajú väčšiu pozornosť, pretože často ponúkajú jednoduchšie investičné prostredie s nižšími nákladmi, štátnymi stimulmi a jednoducho väčším priestorom na rast.
V reakcii na celý rad faktorov, ktoré sa každým dňom zväčšujú – ako je rastúce geopolitické napätie, tlaky na životné prostredie a vznikajúce priemyselné odvetvia – tieto kedysi prosperujúce priemyselné mestá majú dnes dobrú pozíciu na to, aby uspokojili vznikajúce požiadavky a príležitosti Európy, a vedia to.
Vstúpte do Ostravy: Od „oceľového srdca“ k high-tech
Ostrava, tretie najväčšie mesto Českej republiky a hlavné mesto Moravskosliezskeho kraja, je ukážkovým príkladom transformačných a rastových schopností bývalej priemyselnej bašty.
V roku 1873, na vrchole priemyselnej revolúcie, bola v Ostrave založená dedičmi Salomona Meyera von Rothschilda Vítkovické ťažobné a železiarske podniky. Bola najväčším závodom na výrobu uhlia a ocele v Rakúsko-Uhorsku a zostala silná počas turbulentného 20. storočia, vďaka čomu získala Ostrava prezývku „oceľové srdce“ bývalého Československa.
Tak ako v mnohých iných klastroch na výrobu uhlia a ocele, 90. roky priniesli do Ostravy zmenu. Nové ekonomické štruktúry a environmentálne obavy spôsobili, že produkcia uhlia a ocele v meste výrazne ustúpila.
Namiesto toho, aby upadla do ekonomickej irelevantnosti, Ostrava sa systematicky rozvíjala stavaním na svojom priemyselnom dedičstve a podporovaním nových ekonomických ekosystémov. Tak ako mnohé menšie európske priemyselné mestá, aj Ostrava sa stala miestom, ktoré „čakalo na svoju premenu“, ako hovorí námestníčka primátora mesta Dr. Lucie Baránková Vilamová. „Pozitívom bola silná priemyselná tradícia a ľudia, ktorí boli zvyknutí tvrdo pracovať, ale hlavným negatívom bol úpadok ťažkého priemyslu, ktorý priniesol nezamestnanosť a spôsobil ekologické problémy,“ spomína.
Úspešná stratégia
Prvým krokom bolo podľa Vilamovej Baránkovej využitie stimulov od národnej vlády, ktorá podporila vyčistenie bývalých priemyselných areálov. Nasledovalo vytvorenie strategického plánu s americkou rozvojovou poradenskou spoločnosťou, ktorá mala mestu poradiť, ako navrhnúť a podnietiť jeho nový ekonomický rast.
Konzultanti navrhli mestu dva projekty, vysvetľuje Petr Rumpel, vedúci Katedry humánnej geografie a regionálneho rozvoja Ostravskej univerzity. „Prvým bolo založenie oddelenia ekonomického rozvoja, ktoré by pracovalo na prilákaní externých investorov, a druhým bolo pripraviť stavebné pozemky pre nových investorov.
V rovnakom čase sa podľa Vojtěcha Peřku, Senior Business Developer, Stredo- a Severomoravský kraj, pre CTP začalo aj čistenie niektorých starých priemyselných areálov. „Našťastie česká vláda v 90. rokoch minulého storočia pridelila značné množstvo financií a záruk tým, ktorí brownfieldy získali ako prví,“ vysvetľuje.
Prestavovať sa začali aj ostravské univerzity. Na baníctvo sa predtým špecializovala napríklad VŠB-TUO. Dnes medzi jej silné stránky patrí informatika, ekonómia a materiálová veda a technológia.
Získavanie trakcie medzi investormi
„Ostrava sa začala reálne prebúdzať okolo roku 2004,“ hovorí Baránková Vilamová. V tom čase začali externí investori robiť inventúru mesta a niekoľko veľkých verejných záväzkov malo veľký vplyv na vytváranie impulzov. Rumpel si všimol najmä jednu: Remon Vos, zakladateľ CTP, urobil skorý krok a investoval do južnej časti mesta.
So stúpajúcim záujmom investorov sa Ostrave podarilo prilákať do mesta viacero zvučných zahraničných spoločností, predovšetkým Hyundai, ktorý v neďalekých Nošoviciach postavil montážny závod s 3000 zamestnancami, nasledovaný tier-1 dodávateľmi kórejskej automobilky, ktorí vytvorili ďalších 7000 pracovných miest.
"Príchod Hyundai a sortiment firiem dodávajúcich komponenty do závodu Hyundai úplne premenil región. Predtým závislý na ťažbe uhlia a oceliarstve sa stal regiónom, kde bol najväčší podiel na HDP a trhu práce spojený s automobilovým priemyslom," hovorí Baránková Vilamová.