Řediteľ JICu: Investujme do ľudí. Bez nich nemá infraštruktúra komu slúžiť

#komunita #ctp

Inovační agentura JIC (Jihomoravské inovační centrum) je letom progresívneho podnikania v regióne a sprostredkúva sa tak i jeho dobré byznysové pověsti. Jeho lídři vědí, čo za úspechom stojí i čo je dobré robiť pre ďalší rozvoj do budúcnosti. Nie je to zadarmo. Chce to chytré investície do ľudí i infraštruktúry. Ředitel JICu Petra Chládka vysvetľuje, že z tisíce nápadov sa v prosperujúcej firme pretvoří třeba jeden jediný. A hovorí tiež o tom, čo všetko je potrebné urobiť a nastaviť, aby tieto firmy mali budúcnosť.

 

Vysvetľovať zriaďovateľom JICu v jeho počátkoch, že z tisícok podnikateľských nápadov sa ujme jeden jediný, a tak by mali myšlienku inovačnej agentúry podporovať, muselo byť komplikované…

To ano, ale otcove myšlienky JICu mali obrovské šťastie na politické vedenie na kraji a univerzitách. Jako náměstek hejtmana vtedy pôsobil Milan Venclík, ktorý predtým sám podnikal a vedel, jak složitá je disciplína a že je potrebné tomu dať čas. První opravdové výsledky aktivit JICu se ukázaly v náznacích po deseti letech a opravdová hodnota po 15. Když se dnes podíváte na investici do výzkumu a vývoje ze strany firem, tak vidíte 3,4 percenta, čo z Jihomoravského kraje dělá 15. nejlepší kraj v rámci Unie, čo je úžasné. Tyhle investície totiž nedělají jen korporace, ale i malé firmy.

 

Aká myšlienka alebo problém predchádzali vzniku JICu?

Spojilo sa viac vplyvov. V roce 2002 v Brně téměř ze dne na konec firma Flextronics, o práci tehdy přišla tisícovka lidí. Pre zástupcu mesta, kraje a univerzity to bol jeden z impulzov pre hľadanie spôsobu, ako podnietiť vznik miestnych technologických firiem, zo veľkých úspechov bude kraj profitovať. Bolo nutné pripraviť regionálnu inovačnú stratégiu a začať ji uskutečňovať. Nositelem myšlienky bol od začiatku kolegu Davida Uhlířa, ktorý bol úžasný v tom, že všetko dokázal vysvetliť a strhnúť ostatné. On tehdy kolem roku 2000 fungoval jako regionální manažer CzechInvestu a staral sa o príchod zahraničných investorov. David bol už vtedy mimoriadne vzdelaný človek s obrovským rozhľadom, a navyše mal za sebou skvelú skúsenosť z doktorátu vo Veľkej Británii, kde pôsobil u Doreen Massey, asi geografky zaoberajúce sa regionálnym rozvojom a znalostnou ekonomikou. S touto výbavou sa sem vrátil, pracoval so zahraničními investormi a veľmi rýchlo, že pobídky nie sú udržitelnou stratégiou, že Brno musí stavať na miestnych lidoch, zdrojoch a talentoch. To David bol agentom zmeny, začal obchádzať ľudí a nadchnul je pre myslenie formulovania prvej generácie regionálnych inovačných stratégií, pričom jedným z výstupov bolo i založenie inovačnej agentúry, ktorá mala začať o implementáciu stratégie a podporu začínajúcich firiem.

“Když se dnes podíváte na investice do výzkumu a vývoje ze strany firem, tak vidíte 3,4 percenta, čo z Jihomoravského kraje dělá 15. nejlepší kraj v rámci Unie. To je úžasné.”
 

Politikom se to zalíbilo, a to jak panu Venclíkovi, tak i ostatním v opozici, což bylo klíčové – opozici tehdy reprezentoval sociální demokrat Václav Božek a šéf finančního výboru byl Jan Vitula. Všetci myšlenku pochopili a neskôr po Milanovi Venclíkovi agendu prebrali. Zachovala sa tak kontinuita ai vďaka tomu sme dnes tam, kde sme. Podpora inovací od začiatku znamenala prácu na vysoko kvalifikovaných a dobre placených miestach. Byla to deklarace, že chceme založit novú ekonomiku.

 

Tipnul by ste si, že sa stane všetko to, čo sa nakoniec stalo?

Súčasnosť určite predčila pôvodné očakávania, ale je tiež pravda, že niektoré posuny nenastali. Nedošlo napríklad k reforme vysokého školství a výzkumu, což nás hrozně brzdí. Nie je to vina nikoho miestneho, to ide na celoštátnu úroveň, ale pokiaľ je najlepšia česká univerzita do 200. miesta v žebříčcích a ďalšie na pozíciách medzi 500. a 600. miestom a zhoršuje sa to, je to zle. Jeden z najlepších indikátorov excelentnosti, počet takzvaných ERC grantov, máme tiež nesvedčí – máme jich do 40, kdežto obdobie veľké Holandsko jich má 500. Bez výskumných základov nemôžeme premýšľať nad tým, že budeme inovačným hubem strednej a východnej Európy. Zmena ale znamená posun v myslení. Třeba v tom, že nie je problém mať „jen“ bakalárske vzdelanie a že veda má robiť len hrstka naozaj talentovaných. Ne že si ľudia na doktorátu skrátka predlžujú mladosť.

 

Vraťme sa ale k tým prekonaným očakávaniam...

Máme byť na čo hrdí, sú tu startupy, ktoré dosiahli výrazný úspech: napríklad svetoznáme Kiwi.com, ktoré zamestnáva asi tisíc väčšinou vysoko kvalifikovaných ľudí, a hlavne je firma, ktorá buráca z asymetrie zákazníka a predajcu. Z médií sa to málo ví, ale Kiwi rieši obrovský spoločenský problém spotrebiteľské spravodlivosti, ktorá je zásadnou bariérou rozvoja modernej trhovej ekonomiky. Inak, jedna vec bola nadesignovať regionálnu inovačnú stratégiu a využiť konzultácie nápadov s pridanou hodnotou pre začínajúcich podnikateľov. To robil JIC prvých desať let naozaj máme, ale vedľa toho rozjel celú radu aktivít: prácu s celým podnikateľským ekosystémom neformálnych škôl a jeho kľúčových aktérov, výchovu talentov už na, otvorenú digitálnu dielňu FabLab, vzniklo uskupení andělských investorů Garage Angels, vlastní venture kapitálový fond. V pôvodnej stratégii, ktorá bola naozaj veľmi pokroková, sa načrtlo skoro všetko z dneška, len k tomu bolo treba prejsť si to ohromne náročnou cestou.

“Podpora inovací od začiatku znamenala prácu na kvalifikovaných a dobre placených miestach. Bola to deklarovať, že chceme postaviť novú ekonomiku.“
 

 

Jedna vec sú vaše aktivity, iná infraštruktúra, ktorú musí podnikateľské prostredie podporovať z iných zdrojov. Čo ju reprezentuje?

V regionálnom rozvoji platí poučka, že v prvej rade je treba investovať do ľudí a ich potenciál, a keď to bude fungovať, firmy už si infraštruktúru vynútia samy. Existuje krásne porovnanie Irska a Portugalska. Ti prvý po vstupu do EU investovali veľa peňazí do vedy, vzdelávania a inovania a stali sa európskym tygrem. Ti druzí za ňe postavili dálnice a dnes jsou chudší než Česko. Ja som úprimne rád, že Jihomoravský kraj mal pred rokmi podporu miestnej ekonomiky ako väčšiu prioritu než napríklad opravovať dvojky a trojky silnice a tvoriť cyklostezky. Pretože keď máte chytré lidi, cyklostezky vám je v regióne neudrží, odchádzajú za lepšími výzvami a podmienkami. Kolem roku 2005 platilo i tady, že kdo byl trochu šikovný, ten šel do Prahy nebo do Londýna. Je to dnes téma? Málokdy. Spíš riešime, že v Brně není kde bydlet, pretože všetci tu chcú zostať. Dobře se tady žije a je tu zajímavá práce.

 

Potrebujeme ešte, aby sem chodily ďalšie firmy ze zahraničí?

On je to spirálovitý vývoj. Na začiatku všetkého stojí na rutinnej výrobe a službách a čím viac roste znalostná báza regiónu a pribúda chytrejších ľudí a predmetov, tým sa región stáva atraktívnejším často pre tie samé firmy, ale iné ich funkcie. Napríklad Honeywell tu mal na začiatku len výroby, v let ale pridal zaujímavý vývoj a ich priebeh tunajšieho manažmentu bojuje o ďalšie pokročilejšie kompetencie. Práve o tom to mimo iné je – neustále presviedčať centrály korporácie, aby mali o to viac lepší mínění, aby som posílal časti firmy s vyššou pridanou hodnotou.

“Som úprimne rád, že Jihomoravský kraj měl před lety podporu miestnej ekonomiky ako väčšiu prioritu než napríklad opravovať dvojky a trojky silnice a tvoriť cyklostezky.”
 

 

Aká ďalšia podpora je zo strany štátu potrebná?

Všetko to, čo patrí k vyspelému regiónu. V prvej rade potrebujeme euro, to je „must have“. Pak prozápadní, progresívny a príkladný vedenie. Je třeba se ptát, co může Česko dělat pro to, aby byl svět lepší, čím chceme být prospěšní. Veľa už sa toho urobilo, teraz ešte tu transformaci vedy a vysokých škol. To je ťažké, bude to nadlúho a výsledky nebudú hneď vidieť, ale je v tom skrytý najväčší potenciál.

 

I v podnikaní sa prejavujú trendy, aktuálne sa môžete stretnúť napríklad s hernými a kreatívnymi priemyselmi alebo technológiami s výskumom vesmíru. Čo bude trendy do budúcnosti? Čo má zmysel?

Čo je spojené s redukciou oxidu a riešením klimatickými zmenami. A vlastne ide o globálne výzvy obecně. Stárnutie populácie, kyberbezpečnosť, digitalizácia. Je to najsmysluplnejšie podnikanie, pretože podnikanie sa nerovná len vydeľovanie peňazí, ale primárne znamená riešenie problémov. Vezmite si napríklad veľmi úspešný Avast. Samozrejme, vydávajú na bezpečnostný software. Ako ale sami hovoria, sú tu od toho, aby pomáhali chrániť demokratický řád. Počítačová bezpečnosť znamená zachovanie dôvery v demokratické riadenie, a to je riešenie veľkého problému.

 

Jak na aktivity, okolo ktorých sa točíte, pôsobí súčasná postcovidová situácia kombinovaná s válkou na Ukrajine?

Jsou to velké události, které nás učí zvykat si na to, že svět je turbulentní, a my se musíme naučit žít v prostředích pro změny. Vec nestojí tak, že môžeme, ale musíme.

 

 

JIC

Inovačná agentura JIC podporuje rozvoj inovatívneho podnikania a komerčného využitia výsledkov výzkumu a vývoje. Jejími zřizovateli jsou Jihomoravský kraj, město Brno a brněnské univerzity. služby agentúry umožňujú približne približne stovce firiem, ať už vo fáze prvotného nápadu, rýchlo rastúceho startupu a zavedené technologické firmy. Firmy, ktoré služby JICu využili, zamestnávajú celkom cez desať tisíc ľudí nielen v jihomoravskom regióne. Tým a ďalšími aktivitami pomáha JIC zvyšovať konkurencieschopnosť južnej Moravy a budovať z nich jeden z nejinovatívnejších regiónov Európy.

 

PETR CHLÁDEK

Vyštudoval biológiu a geografii na Prírodovědecké fakulte Univerzity Karlovy, kde sa venoval oblasti regionálnych inovačných systémov a regionálnej politiky. Jihomoravským inovačním ekosystémem se zabýval už v Regionální rozvojové zdroje jižní Moravy, odkiaľ prešel na JIC, kde sa stal manažérom Regionálnej inovačnej stratégie Jihomoravského kraje a členom managementu organizácie. Pod jeho vedením vznikla tretia i štvrtá generácia regionálnej inovačnej stratégie, jej výsledky sú napríklad vznik a otvorenie VIDA! science centra, digitálne dielne FabLab Brno alebo rad projektov na prepojenie výskumnej a súkromnej sféry na južnej Morave.

Petra Chládka Petra Chládka

 

 

Prihláste sa na odber nášho newslettera

Prihlásením sa na odber nášho newslettera získate aktuálne informácie o najnovšom vývoji spoločnosti CTP, poznatkoch z odvetvia a exkluzívnych ponukách. Pripojte sa k našej komunite a staňte sa súčasťou budúcnosti priemyselných nehnuteľností.

Vyhľadávač nehnuteľností

Odporúčané vlastnosti Zobraziť všetky nehnuteľnosti

Šípky CTP NV €16.6 Ikona CTP NÁJSŤ NEHNUTEĽNOSŤKruhová šípka CTP AR je vonku

Obchodný kontakt

Ivan Pastier

Adresa parku

Bratislava

Opletalova 87, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves Slovensko

Získajte ponuku

    Požiadavky